DEJINY OBCE

 

    Každý človek chce poznať minulosť svojho rodu, obce, národa, záujem vyvoláva prirodzená ľudská zvedavosť, túžba po poznaní.

Dejiny Koniaroviec tvoria súčasť dejínnášho regiónu a vlasti.

Každý kultúrny národ si s úctou opatruje pamiatky po svojich predkoch.

Slovenský národ si po dlhom tisícročí začína budovať podmienky svojho nového života v slobodnom slovenskom štáte.

Rodil sa z ťažkej práce, bojov, utrpenia, obetí, túžob slovenských pokolení, ktoré od úsvitu dejín bojovali, žili a umierali na     posvätnej pôde   pod Tatrami.

Slovenský národ kráčal dlhou namáhavou cestou, znovu vstával so vztýčenou hlavou, chudoba a bieda boli často jeho dennými hosťami.

Navzdory všetkému Slováci prežili, veľké výbojné a bohaté národy v trasovisku svetových dejín nenávratne zmizli.

NAJSTARŠIE DEJINY

Rozprávanie o dejinách obce začneme v praveku, mladšej dobe kamennej. Ľudí tejto doby reprezentujú menšie skupiny lovcov bez trvalých obydlí. Zber rastlín a lov zvierat tvorili základ ich výživy. Človek na výrobu rôznych nástrojov používal kameň, drevo a kosti. Z pravekého lovca a zberača sa postupne vyvíja praveký pastier a neskôr praveký roľník. Naučil sa budovať trvalé sídla.

Obec Koniarovce (Lovásovce) leží 17 km od starobylej Nitry.

V minulosti sa v okolí rozprestierali lúky a úrodné polia. Boli prirodzeným miestom, kde sa usadil človek v dobe kamennej.

Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Už od skorej jari začínal roľník s jarnými prácami. Skontroloval oziminu, ktorá najväčšmi rozhodovala o budúcom chlebe. Dobytok predstavoval základný inventár hospodárstva, bol jedinou ťažnou silou, zdrojom obživy, peňažných príjmov a vôbec zaručoval prosperitu gazdovstva.

 

 

 

SLOVANIA A KRESŤANSTVO

 

Príchod Cyrila a Metoda 5.júla 863 na nitriansky kniežací dvor ovplyvnil náboženský a kultúrny život našich prarodičov.Miesto, kde s velkou slávou vítalo nitrianske knieža Rastislav bratov-vierozvestcov leží asi 17 km od našej obce.

Kresťanské náboženstvo u našich prarodičov nahrádza staré pôvodné pohanské náboženstvo. Je predpoklad, že po príchode vlerozvestcov sa rýchlo šíri v jeho najbližšom okolí, teda aj u nás.

Z východu prišiel, zašiel na

západe a svetlo šíril všade.

Konštantín a Cyril

Od Konštantína, od Metoda

všade nám prúdi živá voda a

vo dne v noci všade je nad

nami hviezda nádeje.

Ó, Božie Slovo! Svetlo večné! Nech

svátý dvojkríž vrchy prečnie a

prečnie, oči očistí z nenávisti a

závisti

                                                                                                                                        "Učitelia Slovanov" Viliam Turčány

 

 

PRVÉ PÍSOMNÉ SPRÁVY

 

Existenciu obce priamo, alebo nepriamo dokladujú zachovalé pramene už v prvých stáročiach tohto tisícročia. Prvá písomná správa o obci pochádza, z roku 1264. Obec sa spomína ako majetok premonštrátov zo Žitného ostrova, ale už v 11.storočí bola sídlom kráľovských koniarov. Biskup Bornemissza ju vymenil s Apponyim za Veľké a Malé Kršteňany.Od roku 1295 patrila ostrihomskému arcibiskupstvii, v 15.-16. storočí panstvu Jelenec, v 17.storočí panstvu Preseľany. Od 15.stor. čast majetkov vlastnilo nitrianske biskupstvo a Aponyiovci, v 18.stor. Zayovci. Obec mala v r. 1715 vinice a 8 domácností, v r. 1787 26 domov a 186 obyvateľov, v r. 1828 37 domov a 275 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

SOMOROVÁ : Obec sa spomína v r. 1356. Patrila Zomorovcom, od 16.stor. nitrianskemu biskupstvu, neskôr zemianskym rodinám Tompa, Buzásy, Harada.Ghyllányl, Ordódy, časť obce paulínom z Lefantoviec. Vroku 1715 mala jednu domácnosť, vr. 1787 lOdomov a 84 obyvateľov, v r. 1828 15 domov a 104 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Obec Koniarovce leží 152 m n.m. v údolí rieky Nitry, na jej aluviálnej nive, 17 km na juhozápad od Topoľčian. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné íly : bočné chrbty, rozčlenené úvalinami, sú pokryté sprašou, nivnými uloženinami. Má hnedozemné a nivné pôdy. Názov našej obce prešiel viacerými zmenami: r. 1264 Lauz, r. 1532 Lowazy, r. 1570 Lovazy aliter Lowasowcze, 1773 Ixwasowc-ze, r. 1907 Lovásziszomor-falu, 1920 So-morová-Lovás-ovce, r. 1927 Lovásovce, r. 1948 Koniarovce.

 

 

 

STREDOVEK

 V 15.storočí Uhorsko ohrozujú husitské vojská. Dostali sa na Slovensko, osady plienili, rabovali avypalovali. V týchto nepokojných časoch bol neistý život v osadách, dedinách a mestách.

Uhorsku ďalej hrozí nové nebezpečenstvo - Turci. Po bitke pri Moháči sa postupne dostali na Slovensko a takmer dve storočia boli dediny a mestá trápené, drancované a vydierané Turkami. Zo strachu pred Turkami si naši obyvatelia vybudovali podzemné chodby, ktoré spájali jednotlivé usadlosti. Vchody boli maskované, aby ich Turci nenašli, i obilie si Iudia schovávali do zbožných jám aby si ho uchránili na ďalšie živobitie. Po tureckých dobách nastáva rozmach miest a dedín.

 

VEĽKÉ SPOLOČENSKÉ ZMENY

Revolučný rok 1848 prináša mnohé zmeny v Európe. Neobišiel ani Uhorsko, kde bolo zrušené nenávidené poddanstvo a roboty. V druhej polovici 19. storočia nastáva vo svete rozvoj vedy a techniky.

Historické údaje železničnej stanice Koniarovce siahajú do obdobia rokov 1881 - 1884, kedy spoločnosť STE G začala s výstavbou železnice na úseku Nitra Topoľčany. V Koniarovciach bol daný úsek do prevádzky už 16.9.1881 . V roku 1912 bola vybudobaná úzkokoľajná trať do Oponíc, ktorá slúžila polnohospodárom a lesníkom. Jej existencia netrvala dlho, nakoľko v roku 1929 bola zrušená v dôsledku rozparcelovania veľkostatku Heinricha Apponyiho. Z kultúrneho dedičstva, ktoré nám zanechali naši predkovia sa poriadajú v obci každoročne tradičné oslavy "Troch smutných kráľov". Pri návšteve krojovaného sprievodu v príbytku hlavný z kráľov rozpovie báseň:

Traja králi od východu chodili

Filip, Jakub a Ján tretí.

Takú pobožnosť oni konali,

domy zelenými ratolesťami zdobili.

Aj my takú pobožnosť konáme

zelenými ratolesťami domy zdobíme.

Ale ľen ä*bmy tie, kde sa nachádzajú

panny poctivé.

 

 

   V roku 1893 bol postavený železný oblúkový most cez rieku Nitru, ktorý v roku 1945, v druhej svetovej vojne, bol vyhodený do vzduchu. Na tomto mieste bolo postave­ných ešte niekoľko mo-stov: drevený, vojenský železný (zničené živelnou katastrofou a autohaváriou) a v roku 1978 železobetónový. Kúria z 18. storočia zachovaná vo výraze prestavby z rokov 1898 - 1900 je hodnotným dokladom vývoja architektúry, reprezentuje drobné zemianske sídlo. Okrasná záhrada s volne krajinárskou úpravou, založená v rokoch prestavby kurie na prelome 19. a 20. storočia, je kultúrno-historicky hodnotná zeleň. Kúria a záhrada. bola v roku 1993 vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Elektrifikácia bola vykonaná už v roku 1913, kedy sa v domoch rozsvietili prvé žiarovky. V prvých rokoch existencie ľudovej školy viažu pamätníkov dávnych čias určité smutné spomienky, pretože vplyv maďarizácie, zostrený pre slovenský národ krutými Apponyiho školskými zákonmi sa nemilosrdne dotkol aj výučby v našej škole. V roku 1926 bola postavená Štátna ľudová škola, avšak po jej zrušení v roku 1981 žiaci musia cestovať do ZŠ v Preseľanoch. O kultúrny život v obci sa vo veľkej miere zaslúžili domáci divadelní ochotníci, ktorí odohrali veľa pekných divadelných hier, napr. Statočný valach, Verona, Drotár, Kubo, Radúz a Mahuliena, Amerikán, Trampoty s láskou, Vojnárka, Juvelír a iné. Iniciátorom divadelného života v obci bol p. Karol Mudrák, ktorý mnohé z týchto divadelných hier režíroval.

 Na začiatku 19. storočia bola postavená v strede obce drevená zvonica, neskôr bola postavená murovaná, ktorá časom chátrala, bola poškodená a v roku 1992 bola zrekonštruovaná s pôvodným zvonom z roku 1807. Na miestnom cintoríne sa nachádza kaplnka z 19. storočia oblžnikového tvaru, na priečelí so zamrežovaným vchodom do polovice. Vo vnútri je umiestnená sochy Piety - Iudová kamenárska práca. Na tomto mieste bola pôvodne umiestnená socha Piety -Iudová drevorezba na kamennom podstavci. V obci sa nachádza kamenný kríž z roku 1893 na ktorom je nápis: Na česť a chválu Božiu dali postaviť tento kríž Matronka Štefan a jeho manželka Hacko Mária. Pred rokom 1945 polnohospodársku pôdu v Koniarovciach vlastnili malí a strední rolníci a približne polovica výmery pôdy bola majetkom statkárov. Túto po oslobodení prevzala do spravovania Správa majetkov pre pozemkovú reformu v roku 1947. Rozparcelovaná a odovzdaná bola do rúk pracujúcich bezzemkov a drobných roľníkov. Zakladanie JRD v Koniarovciach v roku 1955 prebiehalo za veľmi tvrdého zápasu. Hospodáriť sa začalo 1. maarca 1956. Prvým predsedom bol Vendel Vlkovič, ktorý bol predsedom i v roku 1957. V roku 1958 členská základňa JRD sa značne rozšírila a to na 106 členov. Hospodárilo sa na 256 ha pôdy. Druhým predsedom družstva v roku 1958, bol Pavol Candrák.

Od roku 1959 až do zlúčenia vykonával funkciu predsedu JRD Ľudovít Ilanus. Rozvoj socialistického poľnohospodárstva si vyžadoval zavádzanie špecializácie jednotlivých výrobných odvetví. Cestou k zabezpečeniu uvedeného cicia bolo zlúčenie JRD Preselany, Kamanová, I Irušovany a Koniarovce do jedného celku. Toto zlúčenie sa uskutočnilo dňa 17. januára 1976. Tohto istého roku na jeseň dochádza z nariadenia štátnych orgánov k zlúčeniu obcí pod jeden spoločný MNV so sídlom v Prcsclanoch. Týmto zlúčením utrpeli obce po stránke kultúrnej, hosi)odárskej a ekonomickej. Na rozvoj obce sa im nedostávalo toľko finančných a materiálnych zdrojov aké by každá obec potrebovala. V období rokov 1945 - 1990 pôsobilo v obci niekoľko spoločenských organizácií. Svoju pozornosť si zasluhuje hlavne Zvázarm, ČSM, SZŽ, ZPOZ, ČSČK dobrovoľný požiarny zbor a TJ, ktorý svoju činnosť rozvíjajú dodnes. S politickým vývojom v štáte súvisí aj vývoj obce. Sprievodným znakom doby po r. 1945 bolo premenovávanie miest a dedín.

Lovásovce sa v roku 1948 zmenili na Koniarovce. Postupne sa vo funkcii richtára, neskôr predsedu, či starostu obce vystriedali: Došek Jozef Novotný František Néma Michal Mošat Vincent Kucka Dionýz Candrák Silvester Néma Ernest Kucka Jozef. Najdôležitejšie stavby v Koniarovciach, ktoré boli vybudované po roku 1945: Kultúrny dom, Materská škola, Objekty JRD, Dom smútku, Areál TJ, Požiarna zbrojnica, Predajňa Potravín, mäsa a Hostinec. Vonkajší šat obce sa za posledné obdobie menil aj zásluhou samotných obyvateľov. Individuálna výstavba rodinných domov dodala obci moderný ráz.

 

 SÚČASNOSŤ

 

Od novembra 1990 je obec Koniarovce samostatná. V novembri 1990 si občania v demokratických voľbách zvolili orgány samosprávy obce v tomto zložení:

starosta obce:                   Jozef Kucka

obecné zastupiteľstvo:    Anton Candrák

Karol Bazala, Peter Jankovič, Dezider Košťál, Jozef Štefánik, Ladislav Hanus, Dezider Piterka, Milan Vlkovič, Rozália Mošaťová, Helena Bilická, Mária Magátová, Jaroslav Nčma Nové vedenie obce sa usiluje o jej ďalšie zveľaďovanie.

Od roku 1991 sa urobili tieto akcie:

zabetónoval sa ohradový múrik na cintoríne, zrekonštruoval sa dzrekonštruovala sa miestna zvonica, miestny rozhlas, areál TJ a vi končila sa plynofikácia obce. Toho času sa začali práce na rekonštrukcii Kultúrneho domu. Nakoľko v niektorých častiach obce bolo zhoršenie akosti podzemných vôd a je potrebné zabezpečovať dovoz pitnej vody, začalo sa s výstavbou skupinového vodovodu. Nová doba priniesla aj nemálo problémov. Obec sa opäť musí spoľahnúť len na svoje vlastné sily. História napísala o Koniarovciach nejednu zložitú ale aj svetlú kapitolu. Je pre nás zdrojom hrdosti, spolupatričnosti, poznania, ale aj presvedčenia, že tu žijú ľudia, ktorí nie sú k svojej domovine zdedenej po predkoch ľahostajní.

 

 ZDROJ: Bublikácia k 730. výročiu obce Koniarovce